Kedysi, hrozne dávno v minulosti, keď ešte neexistovali peniaze, spoločnosť sa dohodla a fungovala na výmene tovaru a služieb. Bolo to veľmi jednoduché. Napríklad ja budem mať na starosti dobytok a budem potrebovať nové oblečenie. Tak prídem za krajčírom a ponúknem mu príklad kilo klobás a on mi ponúkne tričko a nohavice. Budem chcieť oparviť dom, zavolám si majstra a za jeho služby ho budem sýtiť mäsom. Takýto jednoduchý systém sa ujal a bol funkčný, avšak iba do určitej doby.
Neskôr sa ujal nápad s mincami. Miesto toho, aby som vozil zakaždým na fúriku po susedstve mäso, dám si do kapsy pár malých mincí a zaplatím s nimi. Predajca si mince zoberie a kúpi si za ne veci a služby, ktoré chce a potrebuje zasa on. A takto dokola. Čiže ujíma sa peňažný systém a spoločnosti to dlho vyhovuje.
Avšak po určitej dobe nastal problém aj tu. Peniaze sa hromadili, no v horšom prípade i strácali, vznikol chaos. Ľudia potrebovali tento systém opäť o niečo zdokonaliť. Tak vznikli prvé banky, ktoré mali nad mincami kontrolu.
Uschovávali ich a požičiavali. Bankový systém bol časom nadstavený tak, že bankám sa oplatilo mince požičiavať, pretože občan musel nakoniec sumu vrátiť, splácať i s úrokmi a na každej takejto pôžičke, na každom občanovi banka bohatla a tým sa udržiavala a funguje až doteraz.
Musíme však brať do úvahy, že prvé systémy, ktoré som spomenul sa dali realizovať v komúnach. Čiže v spoločnostiach zložených z pár ľudí, ktorí spoločne kontrolujú chod svojho fungovania. V dnešnej dobe svetového finančného trhu a Eú je doslova nemožné vrátiť sa na začiatok. Miesto mincí už máme papierové peniaze dosahujúce čiastky napríklad 1 milión eúr. Takáto suma na jednom papieri. Peniaze sú v obehu, banky sú zriadené na každom kroku a štáty sú na seba navzájom odkázané. No zároveň i zadlžené z viacerých dôvodov. No hlavný dôvod je ten, že i štát si požičiava peniaze zo súkromej banky a napríklad v USA za každý zapožičaný dolár musí platiť úrok.