Laická verejnosť narába s pojmom hacking dosť nemotorne a neuvážlivo. Aj preto sa najrozšírenejšou definíciou stala tá, ktorá vníma hacking ako akúkoľvek činnosť smerujúcu k nelegálnemu prístupu k cudziemu systému alebo počítaču. Hackerom je teda ktorýkoľvek útočník, ktorý sa snaží skrze informačné technológie nájsť a zneužiť chyby v danom systéme.
Pojem hacker však vznikol už v 50. rokoch minulého storočia v USA a označoval sa ním technicky nadaný človek schopný vymyslieť nové, často neortodoxné, riešenia problémov. Postupom času sa formovali aj akési princípy hackerskej etiky, medzi ktoré patrilo napríklad:
· prístup k počítačom by mal byť neobmedzený;
· všetky informácie by mali byť bezplatné;
· hackeri by mali byť posudzovaní podľa svojich schopností, nie podľa veku, národnosti či farby pleti.
Svet očami hackera odprezentoval v 80. rokoch dokument známy ako Hackerov manifest. Ten v podstate odráža vyššie zmienené princípy a dodáva: „My objavujeme… a vy nás nazývate zločincami. Dychtíme po vedomostiach… a vy nás nazývate zločincami… Vy staviate atómové bomby, vy vediete vojny, vy vraždíte… a napriek tomu sme zločincami my… Áno, som zločinec. Mojim zločinom je zvedavosť.“
Dnešní hackeri sú teda výsledkom „procesu“ zdokonaľovania ľudskej mysle. Sami za hackera považujú osobu, ktorá má vynikajúce znalosti v oblasti informačných, komunikačných a počítačových systémov a rovnako tak je výborným programátorom, ktorý si vie k svojej činnosti navrhnúť vlastný software.
Podľa svojho zamerania sa potom rozlišujú na:
· White Hats – hackeri, ktorí vyhľadávajú slabiny v systéme, avšak nesnažia sa ich zneužiť. Ich cieľom je zaplátať tieto diery, posilniť bezpečnosť a predísť tak útokom.
· Blach Hats – hackeri, ktorí tieto chyby zneužívajú a ktorých cieľom je spôsobiť obetiam škody či už na dátach alebo majetku.
· Grey Hats – skupina nevyprofilovaných hackerov, ktorí stoja medzi oboma tábormi. Ich činnosť nie je primárne hnaná žiadnym konkrétnym cieľom a preto sa môžu prikloniť k obom stranám.